Meditácia na 17.04.2022

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania | Lk 24, 13-35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Prečítajte si tiež rozhovor: Peter Šimko / Ľudia často rozjímajú a meditujú sami so sebou. To nie je modlitba

 

My sme uverili nie falošným svedkom. A práve preto prosíme o vzrast našej viery, aby sme spomienkou na zmŕtvychvstanie Krista boli svedkami svojmu okoliu. Pre nás prázdny hrob je znamením najväčšieho víťazstva. Pán Ježiš svojou mocou dokázal vstať z mŕtvych tak, ako o tom učil svojich učeníkov. Tým dáva svedectvo o tom, že je pravý Boh, ktorý prijal prirodzenosť človeka, aby vykúpil všetkých ľudí. Ako je pre Židov Veľká noc spomienkou na slobodu z Egyptského zajatia, tak pre nás, čo sme uverili v Krista, je prechodom k novému životu, ktorý ohlásil Ježiš. Je správne, že tieto sviatky slávime v čistote sŕdc, keď sme sa vyznali zo svojich hriechov a prijímame živého Krista pod spôsobom chleba a vína. Keď sa americkí kozmonauti vrátili z Mesiaca, privítal ich prezident Nixon slovami: „Toto je najväčšia udalosť od stvorenia sveta.“ Na toto prehlásenie odpovedal známy misionár Billy Graham: „Najväčšia udalosť svetových dejín je narodenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.“ Kazateľ mal pravdu. Ľudia dokážu ešte iné veci, ale nikto z ľudí svojou mocou nevstane z hrobu. V tom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša jedinečné. Nočná vigília je našou radosťou. Ďakujeme Pánu Bohu nielen za dar života, ale ďakujeme mu za naše vykúpenie. Sme presvedčení o veľkej láske Boha k nám. Zmŕtvychvstaním pre nás nastal nový deň. Totiž deň Kristovho zmŕtvychvstania je ôsmym dňom, keď sa začína nové stvorenie. Dielo stvorenia vrcholí vo väčšom diele, vo vykúpení. Prvé stvorenie nachádza svoj zmysel a vrchol v novom stvorení, v Kristovi. Ježišove zmŕtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasiteľa. Toto meno dokazuje svoju najvyššiu moc. „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2,9). Po zmŕtvychvstaní môžu apoštoli vyznať: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14).

V minulom storočí bolo o Ježišovi napísaných asi 62 tisíc zväzkov. V Národnej knižnici v Paríži, zrkadle západnej kultúry, je heslo: „Ježiš na druhom mieste“. Na prvom mieste je heslo: „Boh“. Ježišove zmŕtvychvstanie bolo, je a bude napádané, spochybňované a vyvracané. Nikto nemôže dokázať to, že by sme dnes prijali dôkaz, že Kristus nevstal z hrobu. Vittorio Messori zozbieral Hypotézy o Ježišovi, tak sa volá aj jeho kniha. Kniha podáva hypotézy rôzneho druhu. Ani jedna nemôže vyvrátiť to, čomu dnes veríme; že Pán Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Posledná veta jeho knihy je nádherná: „Pane, ak je Kristus omylom, tak si to ty, kto nás podviedol.“ A my veríme, že ten, kto o sebe povedal, že je cesta, pravda a život, nemôže podvádzať (porov. Jn 14,6). Aj my môžeme podobne pristupovať k našej smrti ako mnísi z Athosa. Ak keď musíme zomrieť, Kristus svojím zmŕtvychvstaním je našou nádejou, istotou a spásou. Amen.