Meditácia na 04.07.2022

Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 18-26

Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.

 

Smrť, ktorú predstavuje dnešné evanjelium, vyzerá len ako spánok. Avšak je bolestným faktom, ktorý by sme najradšej odsunuli, čo najďalej. Prosí o to tá smrteľne ohrozená žena, ako aj otec zomrelého dievčaťa. Strach pred smrťou je pochopiteľný. Približujúc sa k smrti a nakoniec jej podľahnúc - fakticky musíme opustiť veľa dobier a hodnôt. Ale každé pozemské dobro je len odbleskom Boha, Najvyššieho Dobra. Dobro, ktoré tu predstavujeme - nachádzame na druhej strane, v samom jeho Prameni. Láska, ktorá nás tu spojila s najbližšími, smrť ju nepreruší, ale samozrejme, bude stonásobne zväčšená skrze zjednotenie s Najvyššou Láskou; bude tiež oslobodená od všetkého, čo ju tu mohlo zväzovať. Všetkých a všetko, čo len človek skutočne miloval - musí sa nájsť v budúcom živote. Ak napriek tejto viere smrť je spojená s bolesťou dočasného rozlúčenia -táto bolesť je produktívna: zo smrti vyrastá život. V prírode život jedných bytostí je závislý od smrti druhých.

Podobný zákon vládne v nábožensko-morálnom živote. Každá duša vďačí za svoj život spasiteľnej Kristovej smrti, a tiež smrti tých spravodlivých, ktorí sa zapájajú skrze obetu svojej smrti, dobrovoľne prijatej, do obety Spasiteľa. Prežívajúc počas svätej omše Kristovu smrť - urobme dobrovoľný akt obetovania svojho života - spájajúc svoju bolesť z pominuteľnosti s jeho smrťou; možno takto perspektíva smrti nebude pre nás bolestná.