Meditácia na 09.10.2022
28. nedeľa v Cezročnom období | Lk 17, 11-19
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Prečítajte si rozhovor: Peter Šimko / Moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista
Všetci, ktorí prosili, obdržali veľké milosrdenstvo od Boha. Nikto z celého sveta nie je vylúčený z tohto Božieho milosrdenstva. Uvedomuje si to aspoň každý desiaty z nás? Poďakuje sa za to dnes Pánovi? Pán uzdravuje veľkodušne. Preto sa jedine Bohu má vzdávať úcta a poklona. Toto iste pochopil Samaritán, že cez Pána Ježiša pôsobí Boh, ktorého uznal za svojho Pána, čo dáva najavo svojím padnutím na tvár k Ježišovým nohám vzdávajúc mu vďaku. Vtedy Pán Ježiš hovorí zvláštne slová: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila" (Lk 17,19). Po uzdravení sa Samaritán vracia k Pánu Ježišovi, ďakuje mu, vzdáva svoje chvály. Týmto svojím správaním si zaslúžil uzdravenie. Môžeme povedať, že Samaritán dostáva od Pána Ježiša živú vieru, ktorú sám prejavil. Pán Ježiš mu totiž vtedy nepovedal: Ja som ťa uzdravil, ale: Tvoja viera ťa uzdravila. Na druhej strane, tí ostatní neboli celkom uzdravení, hoci ich Pán Ježiš tak isto mal rád ako Samaritána. Áno, prosili tiež o tú istú vec, prijali ju od Boha pre seba, ale len pre seba. Vedení egoizmom „zhrabli" pre seba tento dar - a nič viac.
Svätý František z Assisi hovorí: "Nič pre seba nepotrebujete, aby vás rád a ochotne prijal ten, ktorý sa vám celkom odovzdal." Mnohí sa sťažujú na nevďak, ale sami spôsobujú nevďak. Preto učme sa pravej vďačnosti, aby sme z nej mohli rozdávať iným. Naše srdce má byť naplnené vďakou. Tak si to praje Boh, tak je to správne a tak sa to od nás aj žiada. Amen.