Meditácia na 24.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok po popolcovej strede | Mt 9,14-15

separator.png

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť."

separator.png

Je pôst dnes aktuálny?
 

Nedávno sa mi dostalo do uší, že v Amerike vyšiel akýsi `Slovník politickej správnosti`. Nešlo o odbornú literatúru, skôr o satirické poukázanie, ako človek dokáže nájsť alternatívu vulgarizmom alebo slovám, ktoré by inak mohli vyvolať napätie, keď mu ide o prestíž. Tak napr. bezdomovcov nazýva alternatívne `ubytovaných`, bláznov `citovo odlišných ľudí`, pre opitého našiel synonymum ako `chemicky neistý`, nešťastne zastreleného civilistu vo vojne označuje ako `druhotná škoda` a pod.

Prečo to spomínam?! Aj Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu akoby zľahčoval skutočnosť. Na otázku nedodržiavania pôstu jeho učeníkmi ich jednoducho bráni: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť" (Mt 9,15).

Asi nie je ťažké, vysvetliť význam Ježišových slov. Podstatou pôstu, teda zdržiavania sa jedla, sa mal Žid pripravovať na príchod Mesiáša. Ak teda Mesiáš v Ježišovi prišiel, nebol ďalej dôvod k pôstu. Ba naopak. Práve radosť mala charakterizovať prítomnosť Mesiáša. Zároveň však odhaľuje skutočnosť, že pôst sa neskončil. Jeho čas ešte príde vo chvíľach jeho utrpenia a smrti.
Dnes, po takmer 2000 rokoch od vykupiteľskej smrti Ježiša Krista, sa pýtame: prečo sa dnes postiť? Cirkev ako dôvod označuje druhý Kristov príchod, teda ide o eschatologický pôst. Kristus znova príde v sláve.
Pôstna disciplína bola v Cirkvi od jej počiatkov. Dokonca prví kresťania sa postili tri v týždni. Uvedomovali si dôležitosť pôstu. Nie je to iba pre telesné zdravie, kedy sa telo regeneruje. Omnoho blahodarnejšie pôsobí na vnútorný život. Pôst totiž zintenzívňuje modlitbu, sám o sebe je modlitbou tela i duše a stupňuje bdelosť a otvorenosť voči Bohu. Pôst - fyzický, udržuje akoby otvorenú ranu, ktorá nás udržuje v pohybe smerom k Bohu. Nehľadáme rýchle uspokojenie svojich túžob u ľudí alebo vo svetskej kráse. Dáva nám pocítiť naše najhlbšie určenie, že patríme Bohu, a že len on jediný môže dokonale naplniť naše očakávania a túžby. Preto je aj pre nás veľmi potrebné, oživiť túžbu patriť Bohu práve prostredníctvom pôstu.
Je tu však ešte jedna otázka: aké pohnútky má mať náš pôst? Určite tie najčistejšie. Nie pre vonkajšie uznanie a slávu. Sám Ježiš to odsúdil. Čo však s pôstom, ktorý beriem ako kozmetickú úpravu? Teda, chcem sa postiť z lásky k Bohu, ale niečo mi našepkáva, že je to vhodné využiť aj na dobrú líniu a pod.? Nech vás to neodradí. Postite sa aj tak.

Istý brat povedal pustovníkovi Poimenovi: „Otče, keď dám svojmu bratovi trochu chleba, alebo niečo iné, démoni to znehodnotia: dávam to preto, aby som sa zapáčil ľuďom." Starec Poimen mu povedal nasledovné podobenstvo: „V jednom meste bývali dvaja sedliaci. Jeden zasial málo osiva - aj to nečistého, druhý šetril a nezasial nič nezasial. Kto z nich dvoch prežije, keď nastane hlad?" Brat mu povedal, že ten, ktorý sial málo a nečisté semeno. Starec na to povedal: „Nechaj nás zasiať aspoň trochu semena, hoci nečistého, aby sme nepomreli od hladu."

Zrejme ťažko dosiahneme, aby všetko naše konanie - všetky sebazápory, boli čisté. Keď pokorne uznáme, že obilie, ktoré sejeme, je nečisté pre naše egoistické pohnútky, tak to predsa len prinesie úrodu. Kto si myslí, že dokáže celkom nezištne milovať, často skôr toho druhého ovláda a prisvojuje si ho.

Povzbuďme sa teda na tomto príklade, uvažujme o pôste v našom živote, snažme sa vnášať doň tie správne úmysly a Boh naše úsilie určite štedro požehná. Amen.

Gloria.tv | YouTube