Meditácia na 03.05.2019
Piatok po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 6-14
Ježiš povedal Tomášovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.
Vedieť rozdávať
Čoho by som sa dnes nevedel zriecť? Ako vnímam “vedieť sa rozdávať“? Vlastním niečo, čo mi nepatrí, čo som si privlastnil? Ján o Ježišovi píše: „Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko chceli“ (Jn 6,11). Ježiš nielen sýti slovom, ale aj chlebom a rybami. Ježiš sa rozdáva. Ježiš až do konca čias nám dáva seba v Eucharistii. Ľudia aj keď od kňaza viac očakávajú duchovné dobrá, je správne, keď sa vie postarať aj o hmotné dobrá. Kňazská činnosť je neodmysliteľné spojená s rozdávaním sa. Kňaz vie jednou rukou prijímať a druhou dávať. Sebectvo kňazovi nepristane. Je potrebné častejšie prehodnotiť - čo vlastním a prečo? Vedieť sa správne postaviť k sebašetreniu, pohodliu, vypočítavosti, vzťahu k núdzi u seba a u iných. Piatok je deň, keď si spomíname, že Ježiš zomrel na kríži chudobný. Zriekol sa všetkého, dokonca i dobrého mena. Rozdal sa.
Návrh na osvojenie si: Čo urobím dnes? Je predsa piatok.
