Meditácia na 01.07.2019
Pondelok 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 18-22
Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“
Podmienky Božej cesty
Ježiš tu ide skutočne pedagogicky, obozretne, ale hlavne pravdivo. Nikomu nezakrýva náročnosť apoštolského života, ani nikomu nenúti, aby takýto život prijal za svoj. Je to skutočne pozvánka, ktorú môže človek tak prijať, ako aj odmietnuť. Poďme sa však trochu hlbšie pozrieť na Ježišove výpovede. Prvú adresuje zákonníkovi, ktorý stojí v zástupe tých, ktorých Ježiš ohúril mnohými a mnohými zázrakmi. Tomuto radí dobre si premyslieť svoje radikálne nasledovanie Ježiša. Radí mu pozrieť obe stránky života, ktorý by ho čakal. Ako zákonník mal medzi ľudom predsa istý status. Ale kto ho prijme, až ho uvidia ako učeníka toho Nazaretčana? Nebude sa potom zákonník pozerať späť, dozadu, ako kedysi jeho predkovia Izraeliti na púšti, keď boli síce slobodní, ale tužili po mastných hrncoch v otroctve?
Druhá Ježišova výpoveď je adresovaná už jeho učeníkovi. Jemu už nepatrí ponuka premyslieť si. Ale mu veľmi jasne naznačuje to, čo hovorí Písmo na inom mieste: „Kto raz dal ruky na pluh, nech sa nepozerá dozadu.“ Inými slovami: Ak sa raz človek rozhodol pre Kristovu cestu, nech sa nepozerá po babylonskej veži. Božia cesta je síce ťažšia, vyžaduje si viac úsilia, trpezlivosť a prijatí neľahkých podmienok, no je určite istejšia. Amen.
| 
| 