Meditácia na 28.08.2019

Streda 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 23, 27-32

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.‘ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!“

 

Čo by bolo, keby...?

Pán Ježiš pripomína svojim protivníkom, že si uctievajú svojich veľkých spravodlivých - ale až po ich smrti. Veľmi sa to podobá zvykom nášho národa, ktorý vynikajúcich rodákov nedoceňuje za života, keď závisť im hádže klady pod nohy a nepripustí ich k slovu; zato po smrti nešetrí úctou, priváža ich pozostatky z vyhnanstva, stavajúc im pekné hrobky a mohyly (lebo náš národ má rád slávnostné pohreby). Títo farizeji a zákonníci hovoria, že keby žili v dávnych časoch prorokov, vážili by si ich a počúvali. Je to ťažké uveriť. Každé pokolenia má svojich prorokov, ktorých si treba vážiť - ale ktorých „ničia“ rôznymi spôsobmi, dokonca priam zabíjajú. Ak sa počúvajú takí proroci, ako prímas Stefan Wyszyňski, alebo o. Jerzy Popieluszko - tak preto, že hlásali pravdu, ktorá zodpovedala národu vo vtedajšej politickej situácii. A keď sa táto situácia zmenila - neveria už takému prorokovi našich čias, ako Ján Pavol II., keď poukazoval na to, čo sa skrýva vo vnútri „obielených hrobov“. Tak by tomu bolo, a nie inakšie, dnes s Pánom Ježišom. Vo vtedajších historických, spoločenských, náboženských, kultúrnych podmienkach -jedni, samozrejme, ho zvelebovali a počúvali so zatajeným dychom, a iní ihneď kuli sprisahanie proti jeho životu. My dnes už dobre vieme, kým je Ježiš Kristus; má už svoju ustálenú pozíciu v našom vedomí, v našich srdciach a v našej tradícii. Ale povedzme si úprimne: keby sa až teraz, v dobe morálneho uvoľnenia, žiadostivosti a svojvôle, objavil uprostred nás Kristus so svojimi náročnými požiadavkami chudoby, čistoty, poslušnosti, manželskej vernosti, lásky k nepriateľom - či súčasný svet tiež by sa nezamýšľal zbaviť takéhoto proroka, hoci aj zločinným spôsobom? A teda netreba špekulovať „čo by bolo, keby bolo“, čiže akoby sme sa správali, keby sme žili v časoch Krista.

Časy Krista stále trvajú.

On je prítomný uprostred nás v rôznych podobách. Akceptujeme ho naplno? Prijímame ho v jeho slove, v jeho sviatostiach? Alebo skôr, nejakým spôsobom, nestaviame mu hrobku v našich srdciach?

facebook_like_logo.jpg | 2018 | JEŽIŠ KRISTUS