Meditácia na 22.11.2019
Piatok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 45-48
Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
Vzťah k domu Božiemu
Čo pre mňa znamená dom Boží? Aké je moje správanie v dome Božom? Čo by som si mal viac uvedomiť vo vzťahu k domu Božiemu? Ježiš, keď vyhnal z chrámu predavačov, hovoril: „Môj dom bude domom modlitby.“ (Lk 19,46) Ježiš sa dal uniesť hnevom pre zneváženie chrámu a vyhnal z neho cudzie elementy. Chrám je miesto, kde má čo povedať predovšetkým Boh. Najmä duša je dom Boží. V duši ma znieť Boží hlas, svedomie. Dôstojný príbytok pre Boha treba budovať, chrániť, oň dbať. Dom Boží je vizitka. Starať sa o krásu domu Božieho je česť, povinnosť, túžba toho, kto miluje Boha. V dome Božom sa adoruje, počúva Boh, rozpráva s Bohom. Je správne osvojiť si zásady, ktoré dom Boží robia mne aj iným príťažlivým, obľúbeným, potrebným, dôležitým, kde možno nájsť to, čo inde sa nedá, prípadne v takej miere, ako len v dome Božom.
Návrh na osvojenie si: Nadobudnúť si vzťah k domu Božiemu primeraný môjmu postaveniu.