Meditácia na 17.04.2020
Piatok vo Veľkonočnej oktáve | Jn 21, 1-14
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Ježišove zmŕtvychvstanie nebolo vrátením sa do jeho predchádzajúceho života, ale stalo sa vstupom do nového, iného života. Zjavuje sa apoštolom v novom svetle: doteraz ho videli v jeho smrteľnom tele, videli ho unaveného, ustatého, niekedy smutného, dokonca plačúceho, niekedy nahnevaného; teraz ho vidia oslobodeného od týchto zaťažení ľudskej prirodzenosti; jeho telo - to je už tzv. oslávené telo, nepodlieha už biologickým či chemickým zákonom; toto telo preniklo zapečateným náhrobným kameňom a zatvorenými dverami večeradla; jeho súčasná existencia je už vstupovaním do Otcovej slávy.
Toto všetko určite akosi vplývalo na vonkajší Ježišov výzor; z toho mohla vyplývať určitá ťažkosť pri jeho spoznávaní učeníkmi. Ale jeho zmŕtvychvstanie je výzvou tiež k našej premene. Celý jeho život, jeho učenie a činnosť, jeho smrť a vstanie z mŕtvych - mali za cieľ našu vnútornú premenu.
Oddávajúc sa Kristovi, musíme súhlasiť s našou duchovnou premenou a v tomto smere spolupracovať s Kristom. Táto premena nie je akýmsi jednorazovým aktom, napr. vo sviatosti odpustenia - ale rozprestiera sa na celý život a má trvať neustále prostredníctvom práce na vlastnom zdokonalení a posvätení. Nedostatok takejto práce tiež mení človek, ale nie k lepšiemu.
Každá účasť na Obete oltára určuje nám cestu k nášmu zmŕtvychvstaniu a konečnému vstúpeniu do nám prisľúbenej slávy. Amen.