Meditácia na 05.06.2020
Piatok 9. týždňa v Cezročnom období | Mk 12, 35-37
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.
Ježiš dáva závažnú otázku a predkladá znalcom Písma záhadu o Mesiášovi a teda o sebe: Ako to, že Mesiáš je Dávidovým synom i Dávidovým Pánom? To znamená, že Mesiáš je väčší ako Dávid a že ho prevyšuje, že je Pánom nad vladármi. Boh sám dáva Mesiášovi miesto po svojej pravici to znamená, že mu dáva aj účasť na svojej moci. Ježišovi protivníci počúvali jeho slová a bolo im jasné, že na ne nestačia. Boli ticho. Ježiš im dal mocne pocítiť, že im ešte niečo chýba, aby plne, hlboko a správne pochopili Písma.
Ježiš vedel, že ho čoskoro budú súdiť pre bohorúhanie, pretože sa nazýval Božím Synom. Vedel, že pred nimi sa nebude môcť obhájiť, lebo mu to v hneve nedovolia. Dokazuje preto už teraz, pred svojim utrpením a smrťou v prítomnosti ľudu svoje Božstvo. Výrok „Mesiáš je Dávidov syn“, Ježiš potvrdzuje, keď sa považuje za pravého človeka.
Ale to je len polovičná a nie celá pravda. Ježiš je aj Boží Syn. On a Otec sú jedno. Keď Ježiš položil túto otázku, veľký zástup ho počúval s radosťou. Aký je len dobrý pohľad, keď človek vidí zástupy ľudí v kostole a keď nábožne počúvajú. Ak každý z nás prichádza tu do chrámu, aby sa sústredil a nábožne ochotne počúval, tak je to veľmi dobre. Vtedy prinášame do kostola pokoj a radosť. Ale ak prichádzame s kritikou, tak nie je možné slúžiť Bohu s radosťou a ochotou tak, ako sa žiada.
Pokúsme sa aj my, bratia a sestry, s ochotou a láskou otvoriť celé naše srdce. Poprosme o to, aby sme nekritizovali, ale pomohli tam, kde sa dá. Vyznávajme všade, že Ježiš je Boží Syn a on a Boh sú jedno. Amen.