Meditácia na 09.06.2020
Utorok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 13-16
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Dnes nám Kristus adresuje slová: „Vy ste soľ zeme a svetlo sveta“ (Mt 5, 13-14). Byť soľou je dôležité povolanie. Kto sa chce stať soľou, musí vedieť, čo to bude znamenať, akú obeť musí podstúpiť. Ak má totiž soľ splniť úlohu, musí sa rozpustiť. Soľ vždy slúži tým, že odovzdá všetko, čo má. Soľ, ktorá to nerobí, ktorá zostáva v soľničke, stráca svoju schopnosť soliť a už ju nemôže ničím nadobudnúť. V časoch Ježiša Krista sa soľ dobývala na brehoch Mŕtveho mora alebo z malých jazier na pokraji Sýrskej púšte. Táto soľ ľahko stuhla a stratila chuť, lebo bola zmiešaná so sadrou alebo s rastlinnými zvyškami. Nesmela sa preto dlho skladovať, musela von zo soľničky, do jedál. Tak patria aj žijúci kresťania doprostred sveta.
Rovnako sa soľ v službe rozpúšťa, aj svetlo sa stravuje, keď svieti. Ako úlohou svetla je svietiť, tak je úlohou kresťana dokazovať lásku a opravdivý život v Kristovi. Svet je veľkým tmavým priestorom. V tejto tme narážame na seba, zraňujeme sa na tele i na duši. Do tejto temnoty úplnej noci a beznádeje vnáša svetlo iba Ježiš a s ním skupina jeho nasledovníkov. Amen.