Meditácia na 22.08.2020
Panny Márie Kráľovnej | Mt 23, 1-12
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Všimli ste si, že o pýche sa pomerne málo hovorí? Škoda, že zabúdame na to, že podstata pýchy spočíva v sebaklame. Sv. Terezka by nám povedala, aby sme sa realistickým pohľadom čo najskôr zadívali na seba a na realitu a pripomenuli si, čo žijeme, pretože to hovorí o našej cene života. A práve k takému uvažovaniu a zamysleniu nás pozýva Ježiš, keď hovorí: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).
Tieto Ježišove slová nie sú tak namierené na farizejov ako skupinu ľudí, ktorí sú voči Ježišovi nepriateľskí a cudzí, ale poukazuje na farizejizmus ako na nebezpečenstvo prebývajúce priamo v Cirkvi, v nás, pred ktorým sa nemôžeme chrániť nijakým vonkajším oddeľovaním, ale iba tak, že sami seba budeme skúšať či nekonáme ako farizeji. Pýcha ovláda vnútro farizeja. A vtedy dochádza k rozdeleniu učenia a konania. Oni učia prikázania ako prikázania Božie, ale ich konanie je konaním len pre oči ľudí. V evanjeliách najčastejšie sledujeme Ježiša plného lásky a milosrdenstva. V "Magnifikat" Panna Mária hovorí: „Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1,51).
Opak pýchy vyzdvihuje apoštol Jakub: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám... Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši" (Jak 4,8.10). Pokora u ľudí pred Pána je zdrojom mnohých požehnaní. Nedajme sa pomýliť! Pretože farizejstvo ako také nevymrelo. Nie je len v našom okolí, ale nie je aj v nás? Pokoru žime aktívnym spôsobom. Keď prijímame potlesk za svoje úspechy, dávajme zaznieť vo svojich ušiach aj smiechu, ktorý vyvolali neúspechy. Buďme zdravo nespokojní sami so sebou, čo nám má pomôcť pri raste v apoštolskej práci. Nezabúdajme, že aj priemerní ľudia môžu hrešiť prehnaným sebavedomím. Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok, ak ho nezaženie, môže byť plášťom jeho pýchy.
Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou. Pýcha vzdiaľuje od Ježiša a pokora robí blízkym Ježišovi. Pokorný človek nepozerá na to akí sú iní, ale na seba, aký má byť on. Pokorný nie je podobný k "obielenému hrobu", pretože jemu záleží na vzťahu k Bohu a tiež na tom, aby čím viac duší patrilo Bohu. Nedáva sa za vzor a príklad. Svoju vieru žije nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Pokorný človek si uvedomuje, že je potrebné zachovať si objektívny pohľad. Pýcha, zvlášť u prchkých ľudí, budí agresivitu. Pýcha je počiatok iných hriechov.
Je správne, že si uvedomujeme moc pýchy, ktorá budí klamstvo, je pri zrode nepravdy a ničí objektívny pohľad. Pýcha spočíva na tom, že človek si pripisuje zásluhy a zabúda, že všetko dobré dostal od Boha. Pýcha sa protiví Bohu. Lucifer a jemu podobní dostali všetko od Boha a vieme, že vzbúrili sa proti Bohu. Amen.