Meditácia na 20.10.2020

Utorok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 35-38

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.


Človek po celý život na niečo čaká... Človek je od prírody čakajúcou bytosťou, po celý život na niečo čaká a je šťastný kvôli tomuto čakaniu. Čakanie sa nám často spája s nejakou nehybnosťou a nehybnosť to je vo všeobecnom chápaní márnenie času. Čas beží - a človek čaká. My čakáme na príchod Pána, Ježiša Krista. A naše čakanie nie je vôbec mŕtvou nehybnosťou. Pretože Kristus príde nie až pred polnocou či nad ránom. Prichádza stále, v každej chvíli. Prichádza teda prostredníctvom vnuknutia, ktoré nás povzbudzuje či k modlitbe, či k praktickej činnosti; prichádza prostredníctvom druhého človeka, ktorý nám niečo dáva alebo niečo od nás očakáva; prichádza prostredníctvom svojich neraz bolestných navštívení; prichádza prostredníctvom rôznych udalostí, ktorými nás chce o niečom poučiť alebo k niečomu povzbudiť. Našou vecou je teda bdieť, so zapáleným srdcom ako pochodňou, pripraveným na príchod Pána, keď „príde a zaklope" takým či onakým spôsobom.

Prostredníctvom takéhoto očakávania náš život dostáva zmysel a hodnotu. Keď čakáme na nejakú správu alebo milého hosťa, nemôžeme zaspať, stojíme vo dverách, vyzeráme cez okno. Je medzi nami veľa takých, ktorí v bdelom napätí sa snažia rozpoznať kroky prichádzajúceho Krista? Zvlášť, že každý z týchto príchodov môže byť posledným príchodom... A v určitom zmysle je posledným, pretože takáto príležitosť či situácia sa už nemôže zopakovať. Hľa, prichádza aj v sviatostnej podobe a posadí nás k stolu a bude nás obsluhovať. Amen.