Meditácia na 25.11.2021
Štvrtok 34. týždňa v Cezročnom období Lk 21, 20-28
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“
Prečítajte si tiež: Mystérium smrti vs. mystérium večnosti
Dan 6, 12-28 V istý deň vtrhli vysokí úradníci a satrapovia k Danielovi a našli ho, ako sa modlí a prosí svojho Boha. Potom išli ku kráľovi a hovorili mu o jeho nariadení: „Kráľ, nepodpísal si rozhodnutie, že každého, kto by v nasledujúcich tridsiatich dňoch prosil niektorého boha alebo človeka o niečo, okrem teba, kráľ, treba hodiť do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „Áno, je to isté podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“ I povedali kráľovi: „Daniel, jeden z judejských zajatcov, nedbá na teba, kráľ, ani na nariadenie, ktoré si vydal, a tri razy denne koná svoje modlitby.“ Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni, a až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. Ale muži dorážali na kráľa a vraveli mu: „Uvedom si, kráľ; u Médov a Peržanov je zákon, že neslobodno zmeniť nijaké nariadenie ani rozhodnutie, ktoré vyniesol kráľ.“ A tak kráľ rozkázal priviesť Daniela a hodiť ho do levovej jamy. Kráľ pritom povedal Danielovi: „Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého tak vytrvalo uctievaš.“ Priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby nik nemohol zasiahnuť do Danielovho položenia. Potom kráľ odišiel do svojho paláca a šiel spať bez večere; nedal si priniesť jedlo a spánok ho obchádzal. Na úsvite rýchlo vstal a ponáhľal sa k levovej jame. Keď sa priblížil k jame, bolestným hlasom oslovil Daniela: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého si vytrvalo ctíš, zachrániť pred levmi?“ Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľ, ži naveky! Môj Boh poslal svojho anjela, ten zavrel levom tlamy, a neublížili mi, lebo sa ukázalo, že som pred ním spravodlivý; ale ani proti tebe, kráľ, som sa neprevinil.“ Kráľ sa veľmi potešil a rozkázal Daniela z jamy vytiahnuť. Daniela vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo on dôveroval svojmu Bohu. Na kráľov rozkaz priviedli mužov, čo na Daniela žalovali, a hodili ich do levovej jamy, aj ich deti a ženy; ale ešte nedopadli ani na dno jamy a levy sa ich zmocnili a rozdrúzgali im kosti. Vtedy kráľ Darius napísal všetkým národom, kmeňom a jazykom, čo bývali na celej zemi: „Nech vzrastá váš pokoj! Ja vydávam nariadenie: Nech sa v celom mojom kráľovstve trasú a boja Danielovho Boha; lebo on je živý Boh, on ostáva naveky, jeho kráľovstvo sa nerozpadne a jeho moc trvá naveky; on vyslobodzuje a zachraňuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On vyslobodil Daniela z moci levov.“