Meditácia na 03.12.2021
Svätého Františka Xaverského, kňaza | Mt 9, 27-31
Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: „Áno, Pane." Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili." A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!" No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.
Prečítajte si rozhovor: Vincentín Tomáš Brezáni / Advent mi dáva príležitosť objaviť ten duchovný potenciál, ktorý vo mne vidí Boh
Veriacemu nie je nič nemožné: „Všetko je možné tomu, kto verí", povedal otcovi chlapca posadnutého nemým duchom. Apoštoli dávali Kristovi najavo celú svoju prostotu. Uvedomovali si, že v mnohých prípadoch ich viera v to, čo vidia a počujú, je nedostatočná a prosili Ježiša: „Daj nám väčšiu vieru!" Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora", poslúchla by
vás."
S nami je to rovnako ako s apoštolmi. Chýba nám viera pri nedostatku prostriedkov, pri ťažkostiach v apoštoláte, pri udalostiach, ktoré nedokážeme
vysvetliť z prirodzeného hľadiska. Keby sme žili s pohľadom upretým na Boha, nemuseli by sme sa ničoho báť. Keď je viera silná, ochráni celý dom, ochráni celý náš život. Pomocou nej môžeme zbierať ovocie, ktoré by sme nemohli získať len svojimi silami; a tak sa stáva všetko možným. Ježiš Kristus kladie túto podmienku: aby sme žili z viery, pretože tak budeme môcť hory prenášať. A toľko vecí treba prenášať, zmeniť... vo svete, ale najmä vo svojom srdci. S touto dôverou očakávajme Narodenie Pána a modlime sa s Cirkvou: „Láskavý Bože, zhliadni na svoj ľud, ktorý tak túžobne očakáva slávnosť Narodenia Pána; priprav nám srdcia na sviatky našej spásy, aby nám boli dňami radosti a velebnej oslavy teba." „Príď - Ty, po ktorom vždy túžila a doteraz túži moja duša. Príď, ó Jediný, k tomu, ktorý je sám. Vidíš, že som osamotený. Vzdávam ti vďaku, lebo si sa pre mňa stal dňom, po ktorom nie je večer, a slnkom, ktoré nezapadne. Do môjho vnútra sa opäť vrátilo svetlo. Znovu o ňom môžem rozjímať. Znovu prežaruje oblohu, znovu zaháňa noc. Znovu všetko vyjavuje a raduje sa z pohľadu na svoj vlastný jas. A ten, ktorý je nad nebesia; ten, ktorého nikto z ľudí nikdy nevidel, znova sa odráža v mojom duchu. Svetlo zostupuje do samého stredu môjho srdca, `ó jak vznešené tajomstvo!` a pozdvihuje ma nad všetko súcno. Skutočne, teraz som tam, kde je svetlo samotné a jednoduché a tým, že o ňom rozjímam, znovu sa rodím v nevinnosti a jednoduchosti."
Nasledujme apoštolov s vedomím našej nedostatočnej sily a našej zbabelosti a v pokore ducha prosme Pána, aby sa zľutoval nad nami. V modlitbe ho prosme: „Pane daj nám väčšiu vieru! Najsvätejšia Panna Mária, pros svojho Syna, aby posilnil našu slabú vieru v toľkých rozličných záležitostiach."
Amen.