Meditácia na 07.07.2023
Mt 9, 9-13 Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí; milosrdenstvo chcem, a nie obetu
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Gn 23, 1-4. 19; 24, 1-8. 62-67 Tak miloval Izák Rebeku, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky
Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov a zomrela v Kariatarbé, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám išiel smútiť za ňou a oplakávať ju. Potom prerušil pohrebný obrad a povedal Hetejcom: „Som u vás len cudzinec a hosť. Dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, kde by som mohol pochovať svoju mŕtvu.“ Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku Makpela oproti Mambre, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám bol už starec vysokého veku a Pán ho vo všetkom požehnával.
Tu Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi svojho domu, ktorý spravoval celý jeho majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá a zaprisahám ťa na Pána, Boha neba i zeme, že môjmu synovi nevezmeš ženu z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti, k mojim príbuzným a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“
Sluha odvetil: „A ak žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám tvojho syna zaviesť naspäť do krajiny, z ktorej si vyšiel?“
Abrahám mu povedal: „Neopováž sa; nikdy ta nesmieš zaviesť môjho syna! Pán, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z môjho rodného kraja, ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: ‚Túto zem dám tvojmu potomstvu,‘ pošle pred tebou svojho anjela, aby si tam vybral ženu môjmu synovi. A keby žena nechcela ísť s tebou, táto prísaha ťa neviaže. Len môjho syna ta nevoď!“
Izák prišiel od studne Lachajroi a býval v Negebe. Na sklonku dňa vyšiel Izák do poľa žialiť. Keď zdvihol oči, videl prichádzať ťavy.
Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: „Kto je tamten človek, čo nám ide oproti po poli?“ On jej odpovedal: „To je môj pán.“ Rýchlo vzala závoj a zahalila sa.
Sluha potom porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a tak ju miloval, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky.