Meditácia na 31.08.2020
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 16-30
Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Počas svojho života, od detstva až po hrob, sa stretávame s mnohými ťažkosťami, od ktorých nás život neušetrí. Človek obdarený rozumom a slobodnou vôľou ako najdokonalejšie stvorenie Boha, musí zaujať aj k týmto veciam postoj. Zastavme a povzbuďme sa vo vernosti k Bohu. V živote aj vo veciach viery spoznávame mnoho ťažkostí. Vidíme to aj v živote Pána Ježiša. Ježiša vyhnali rodáci von zo synagógy i mesta. „Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť" (Lk 4,29).
Ježiš hneď od začiatku, keď vystúpi ako Učiteľ, je obklopený zástupmi. Nie je to vždy. V jeho blízkosti sú to najmä apoštoli, ďalší učeníci a niekoľko žien. O jeho učení, skutkoch a najmä zázrakoch sa začalo rýchlo rozprávať v širokom okolí. Ježiš nikdy neprestal mať kontakt s Otcom. Bol stále Boh, aj keď mal na čas podobu človeka.
To je memento pre nás. Kresťan je vždy kresťanom, a to aj vtedy, keď ho viera stojí námahu, keď musí ťažko vydávať svedectvo o Ježišovi. Takto chápaná viera je kresťanovi nielen na úžitok a pre odmenu, ktorú očakávame pri stretnutí s Ježišom-Sudcom, ale aj radostná pohnútka trpieť pre Ježiša. Vtedy viera prináša už tu na zemi nepoznaný pokoj a radosť.
Našou úlohou je, aby sme verne obstáli v skúškach viery a pri jej verejnom vyznávaní. Aj dnes dochádza ku verejným útokom proti učeniu Cirkvi. Mnohí aj dnes nielenže nenávidia Cirkev, ale ju ani nechcú poznať. A našou úlohou je nemlčať. Nemlčal ani Ježiš v Nazarete, aj keď rodáci povstali proti nemu. Nemôžeme mlčať ani my, keď naši blízki a priatelia sa správajú podobne.
Dnes chcem vydávať čo najkrajšie svedectvo o Ježišovi. Amen.